Prečo by sme mali nadanému dieťaťu venovať "špeciálnu" pozornosť?
Veľa rodičov, známych alebo učiteľov by si mohli klásť zásadnu otázku - ale PREČO?
Prečo to mám riešiť?
Prečo sa mám k nemu správať citlivejšie?
Prečo ho mám viac stimulovať?
Prečo by dieťa malo vedieť, že je nadané?
Predstavte si, že máte vysoko vyvinuté myslenie. Nehovoríme o veľkom extréme, ale v istých momentoch jednoducho cítite rozdiel medzi sebou a svojím okolím. Áno, toto sa bežne stáva každému jednému človeku, myslieť si, že sme v istých situáciách výnimoční je dobré a normálne. Avšak, nadaným žiakom sa to stáva omnoho častejšie a intenzívnejšie. Nebaví ho humor rovesníkov. Má iné záujmy. Má vnútorné nutkanie pracovať na veciach s vyšším dobrom. Nevie vypnúť hlavu. Mnoho krát vidí riešenie úplne bežných problémov skôr, než jeho okolie. Možno to miestami znie ako sci-fi, preto si to prirovnáme ku futbalistovi.
👉 Predstavme si, že skvelý futbalista je v družstve so slabšími a mladšími futbalistami. Často krát sa môže stať, že ho nemajú radi, lebo je vo futbale najlepší. Rovnako sa tento futbalista časom môže dostať do úzkostí a depresií lebo dlhodobo má silnú motiváciu na sebe makať ale nemá takú možnosť, nevie sa posúvať vpred. Veľmi jednoducho sa môže stať jedna vec - po istých mesiacoch začne hrať sa úrovni svojich spoluhráčov. Nechce vynikať aby mal priateľov - chce zapadnúť. Keď nebude na hodinách futbalu viac stimulovaný, zabudne sa to čo vedel a začne hrať priemerne. A tak sa stane to, že sa pretvaruje (môže to byť vedomé ale aj nevedemé). Rovnako, ak zo seba nevydá na hodine futbalu to čo vie, tak v jeho vnútri nebude uspokojený a môže sa to prejavovať podráždeným správaním aj mimo futbalu. Alebo, keď mu tréner nedá cvičenia hodné jeho kvalít, tak bude na hodinách vyrušovať a vystrájať.
☝ Toto sú úplné bežné situácie, s ktorými sa stretáva nadaný žiak v školskom prostredí a zároveň dôvody, prečo by sme nadanému žiakovi mali venovať zvýšenú pozornosť.
Zvýšená stimulácia
Zvýšená stimulácia sa dá chápať v rôzných kontextoch - napríklad:
👉 Zvýšená stimulácia v školskom prostredí - tá sa dá chápať ako väčšie množstvo úloh, inakšie typy úloh v čase vyučovania, rôzne formy výuky, bádateľské aktivity, možnosť slobody a voľby pre takáto dieťa a všetko, čo vie ponúknuť IVVP (individuálny výchovno-vzdelávací program).
👉 Zvýšená stimulácia v mimoškolskom prostredí - napríklad poobedňajšie krúžky, prázdninové aktivity (detská univerzita, tábory), stretávanie sa s podobnými rovensíkmi, online aktivity.
A prečo?
- Mentálny vek u nadaných detí je vyšší ako fyziologický. To znamená, že napríklad žiak 5.ročníka vie zvládnuť učivo 7.ročníka. Samozrejme to závisí aj od výšky IQ, prostredia v ktorom žiak vyrastá, od oblastí jeho záujmu, ale so zvyšujúcim sa IQ by sa mala zvyšovať aj jeho stimulácia.
- Priemerné nadané dieťa sa na 1.stupni nepotrebuje učiť. Skrz toho sa nenaučí učiť a so sebou pracovať - ak nebude pracovať s väčším množstvom a náročnejšími informáciami, môže nastať problém na 2.stupni ZŠ/SŠ.
- Jedno z možných riešení na tento problém môže byť rozširujúci pracovný zošit Koumák od českého vydavateľstva Didaktis. V tejto učebnici sú úlohy omnoho náročnejšie, žiak sa musí opakovane vracať k zadaniu, pracovať s textom. Nevýhodou môže byť český jazyk (avšak je tam spracovaná aj prírodoveda, matematika). Zošiť je rozpracovaný pre rôzne ročníky ZŠ a žiak ho môže používať aj doplňujúci materiál počas vyučovania.
Niektorí nadaní žiaci potrebujú zvýšenú stimulláciu ako soľ, niektorí veľmi málo - je to veľmi individuálne. Je mnoho nadaných žiakov (obzvlášť žiačok), ktoré v triede nechcú vynikať. Svoje úlohy a zadania si plnia tak precízne a poslušne, že im to zaberie dostatok času a nepotrebujú v rámci hodiny vyššiu stimuláciu (tá sa samozrejme ale hodí v takom prípade rôznejšími typmi úloh, bežné úlohy vieme nahradiť kreatívnejšími). Rovnako je mnoho nadaných žiakov, ktorí majú pomalšie tempo ako jeho rovesníci. Taktiež existujú žiaci s dvojitou výnimočnosťou (nadanie a porucha, napríklad ADHD, dys-, Asperger a pod.). Verím tomu, že učiteľ si už vie na hodine vyhodnotiť sám, či žiak potrebuje zvýšenú stimuláciu a v akej miere. Rovnako je možné, že nadaný žiak na gymnáziu má uspokojené potreby a nepotrebuje zvýšenú motiváciu. V prípade, že je do jednej oblasti/predmetu veľmi zahĺbený a zaujatý, je možné, že ovladá predmet na úrovni svojho učiteľa (ak nie lepšie), tak samozrejme zvýšená stimulácia alebo voľnosť v aktivite je potrebná. Ako vidíme, je to veľmi individuálne. To, ako vieme žiaka stimulovať v školskom prostredí si v niektorom blogu taktiež priblížime.
Mozog 🧠
Dôkazom, že nadané dieťa je v niektorých prípadoch svojské a potrebuje zvlásť prístup je ich mozog.
Intelektové nadanie ako také je neuroatypia - je to neurofyziologická odlišnosť na úrovni mozgu, ktorú je možné sledovať už na magnetickej rezonancii. Tým pádom vieme povedať, že nadaní žiaci majú odlišné fungovanie mozgu - mozog pracuje rýchlejšie.
A je na to jasný dôkaz. U nadaných jedincov je výraznie vyššie množstvo spojov medzi neurónmi. To znamená, že sieť prepojení je v mozgu omnoho hustejšia. Nadaní jedinci majú viac prepojení medzi jednotlivými oblasťami a na základe toho sa informácie presúvajú rýchlejšie.
- S tým takisto súvisí aj zvýšená citlivosť. Mozgové rezonancie ukázali, že nadaní jedinci majú výraznejšie citové prežívanie.
- Pochopenie seba samého prináša veľkú úľavu a pozitívnu zmenu v správaní.
- Pokiaľ nadaný žiak nevie, že je nadaný a čo to obnáša, tak svoje schopnosti berie ako negatívum, myslí si, že je divný. Nerozumie prečo nevie zapadnúť do koletívu, je možné, že má iné záujmy, málo priateľov, často ho v mladom veku berú rovesníci za hlupáka, príp. je šikanovaný. Avšak, keď dieťa o nadaní vie a rozumie čo to znamená a rovnako rozumie, že ostatný to majú zase inak, vtedy je oveľa vyššia šanca, že charakteristiky, ktoré s nadaním súvisia, využije pozitívne.
- Nebojte sa - je veľmi málo pravdepodobné, že nadané dieťa túto informáciu bude zneužívať. Nadaní jedinci zväčša skrývajú svoje schopnosti, nehovoria o svojom nadaní, neradi vynikajú - najmä v mladšom veku. Je nepravdepodobné, že by sa na základe tejto informácie chceli napríklad vyvyšovať nad ostatnými.
- Táto informácia mu pomôže byť sebavedomejším v bežných situáciách.
- Vďaka tejto vedomosti je pravdepodobnejšie, že si nájde priateľov (v dospievajúcom veku aj partnerov) sebe podobných a môže sa viac socializovať.
- Ak si netrúfate vy sami, nájdite vo svojom okolí niekoho, kto to bude vedieť s dieťaťom príjemne odkomunikovať - aj v prípade psychológa je potrebné, aby problematiku nadaných poznal na veľmi dobrej úrovni. V tomto vám vie veľmi dobre napomôcť kniha Moniky Stehlíkovej - Nadané dieťa. V danej knihe je dokonca posledná kapitola venovaná priamo detskému publiku.
Komentáre
Zverejnenie komentára