Prečo by sme mali nadanému dieťaťu venovať "špeciálnu" pozornosť?

 Veľa rodičov, známych alebo učiteľov by si mohli klásť zásadnu otázku - ale PREČO? 

Prečo to mám riešiť? 

Prečo sa mám k nemu správať citlivejšie? 

Prečo ho mám viac stimulovať? 

Prečo by dieťa malo vedieť, že je nadané?

Odpoveď "lebo medveď na štyri je maco" by nám neprešla, obzvlášť u nadaných :)

Predstavte si, že máte vysoko vyvinuté myslenie. Nehovoríme o veľkom extréme, ale v istých momentoch jednoducho cítite rozdiel medzi sebou a svojím okolím. Áno, toto sa bežne stáva každému jednému človeku, myslieť si, že sme v istých situáciách výnimoční je dobré a normálne. Avšak, nadaným žiakom sa to stáva omnoho častejšie a intenzívnejšie. Nebaví ho humor rovesníkov. Má iné záujmy. Má vnútorné nutkanie pracovať na veciach s vyšším dobrom. Nevie vypnúť hlavu. Mnoho krát vidí riešenie úplne bežných problémov skôr, než jeho okolie. Možno to miestami znie ako sci-fi, preto si to prirovnáme ku futbalistovi.

👉 Predstavme si, že skvelý futbalista  je v družstve so slabšími a mladšími futbalistami. Často krát sa môže stať, že ho nemajú radi, lebo je vo futbale najlepší. Rovnako sa tento futbalista časom môže dostať do úzkostí a depresií lebo dlhodobo má silnú motiváciu na sebe makať ale nemá takú možnosť, nevie sa posúvať vpred. Veľmi jednoducho sa môže stať jedna vec - po istých mesiacoch začne hrať sa úrovni svojich spoluhráčov. Nechce vynikať aby mal priateľov - chce zapadnúť. Keď nebude na hodinách futbalu viac stimulovaný, zabudne sa to čo vedel a začne hrať priemerne. A tak sa stane to, že sa pretvaruje (môže to byť vedomé ale aj nevedemé). Rovnako, ak zo seba nevydá na hodine futbalu to čo vie, tak v jeho vnútri nebude uspokojený a môže sa to prejavovať podráždeným správaním aj mimo futbalu. Alebo, keď mu tréner nedá cvičenia hodné jeho kvalít, tak bude na hodinách vyrušovať a vystrájať.

☝ Toto sú úplné bežné situácie, s ktorými sa stretáva nadaný žiak v školskom prostredí a zároveň dôvody, prečo by sme nadanému žiakovi mali venovať zvýšenú pozornosť.

Zvýšená stimulácia

Zvýšená stimulácia sa dá chápať v rôzných kontextoch - napríklad: 

👉 Zvýšená stimulácia v školskom prostredí - tá sa dá chápať ako väčšie množstvo úloh, inakšie typy úloh v čase vyučovania, rôzne formy výuky, bádateľské aktivity, možnosť slobody a voľby pre takáto dieťa a všetko, čo vie ponúknuť IVVP (individuálny výchovno-vzdelávací program).

👉 Zvýšená stimulácia v mimoškolskom prostredí - napríklad poobedňajšie krúžky, prázdninové aktivity (detská univerzita, tábory), stretávanie sa s podobnými rovensíkmi, online aktivity.

A prečo? 

• Mentálny vek u nadaných detí je vyšší ako fyziologický. To znamená, že napríklad žiak 5.ročníka vie zvládnuť učivo 7.ročníka. Samozrejme to závisí aj od výšky IQ, prostredia v ktorom žiak vyrastá, od oblastí jeho záujmu, ale so zvyšujúcim sa IQ by sa mala zvyšovať aj jeho stimulácia.
• Priemerné nadané dieťa sa na 1.stupni nepotrebuje učiť. Skrz toho sa nenaučí učiť a so sebou pracovať - ak nebude pracovať s väčším množstvom a náročnejšími informáciami, môže nastať problém na 2.stupni ZŠ/SŠ. 
• Jedno z možných riešení na tento problém môže byť rozširujúci pracovný zošit Koumák od českého vydavateľstva Didaktis. V tejto učebnici sú úlohy omnoho náročnejšie, žiak sa musí opakovane vracať k zadaniu, pracovať s textom. Nevýhodou môže byť český jazyk (avšak je tam spracovaná aj prírodoveda, matematika). Zošiť je rozpracovaný pre rôzne ročníky ZŠ a žiak ho môže používať aj doplňujúci materiál počas vyučovania.

Niektorí nadaní žiaci potrebujú zvýšenú stimulláciu ako soľ, niektorí veľmi málo - je to veľmi individuálne. Je mnoho nadaných žiakov (obzvlášť žiačok), ktoré v triede nechcú vynikať. Svoje úlohy a zadania si plnia tak precízne a poslušne, že im to zaberie dostatok času a nepotrebujú v rámci hodiny vyššiu stimuláciu (tá sa samozrejme ale hodí v takom prípade rôznejšími typmi úloh, bežné úlohy vieme nahradiť kreatívnejšími). Rovnako je mnoho nadaných žiakov, ktorí majú pomalšie tempo ako jeho rovesníci. Taktiež existujú žiaci s dvojitou výnimočnosťou (nadanie a porucha, napríklad ADHD, dys-, Asperger a pod.). Verím tomu, že učiteľ si už vie na hodine vyhodnotiť sám, či žiak potrebuje zvýšenú stimuláciu a v akej miere. Rovnako je možné, že nadaný žiak na gymnáziu má uspokojené potreby a nepotrebuje zvýšenú motiváciu. V prípade, že je do jednej oblasti/predmetu veľmi zahĺbený a zaujatý, je možné, že ovladá predmet na úrovni svojho učiteľa (ak nie lepšie), tak samozrejme zvýšená stimulácia alebo voľnosť v aktivite je potrebná. Ako vidíme, je to veľmi individuálne. To, ako vieme žiaka stimulovať v školskom prostredí si v niektorom blogu taktiež priblížime.

Mozog 🧠

Dôkazom, že nadané dieťa je v niektorých prípadoch svojské a potrebuje zvlásť prístup je ich mozog.

Intelektové nadanie ako také je neuroatypia - je to neurofyziologická odlišnosť na úrovni mozgu, ktorú je možné sledovať už na magnetickej rezonancii. Tým pádom vieme povedať, že nadaní žiaci majú odlišné fungovanie mozgu - mozog pracuje rýchlejšie. 

• A je na to jasný dôkaz. U nadaných jedincov je výraznie vyššie množstvo spojov medzi neurónmi. To znamená, že sieť prepojení je v mozgu omnoho hustejšia. Nadaní jedinci majú viac prepojení medzi jednotlivými oblasťami a na základe toho sa informácie presúvajú rýchlejšie. 
• S tým takisto súvisí aj zvýšená citlivosť. Mozgové rezonancie ukázali, že nadaní jedinci majú výraznejšie citové prežívanie.

"Nadaní mávajú výraznejšie citové prežívanie a emocionálne reakcie, viac vnímajú vnemy z okolia, viac premýšľajú, rýchlejšie jednajú. Žijú skrátka s omnoho vyššou intenzitou než bežná populácia ľudí. To môže byť prínosné, ale taktiež devastujúce, záleží na tom, či s takým potenciálom jeho nositelia vedia pracovať." (Stehlíková M., 2016. Život s vysokou inteligencí. Praha : Tiskárna v Ráji, s.r.o., PArdubice, 2016.25-26 s. ISBN 978-80-271-0101-6).

Odkomunikovať s dieťaťom informáciu, že je nadané?

Posledná veta v téme Mozog je veľmi podstatná - všetko záleží na tom, či vie nadaný so svojím potenciálom pracovať. Tak čo myslíte, aká je odpoveď na moju otázku?

Samozrejme, že ÁNO. Je to veľmi podstatná informácie ako pre rodiča, učiteľa tak aj pre samotného nadaného žiaka. 

• Pochopenie seba samého prináša veľkú úľavu a pozitívnu zmenu v správaní.
• Pokiaľ nadaný žiak nevie, že je nadaný a čo to obnáša, tak svoje schopnosti berie ako negatívum, myslí si, že je divný. Nerozumie prečo nevie zapadnúť do koletívu, je možné, že má iné záujmy, málo priateľov, často ho v mladom veku berú rovesníci za hlupáka, príp. je šikanovaný. Avšak, keď dieťa o nadaní vie a rozumie čo to znamená a rovnako rozumie, že ostatný to majú zase inak, vtedy je oveľa vyššia šanca, že charakteristiky, ktoré s nadaním súvisia, využije pozitívne.
• Nebojte sa - je veľmi málo pravdepodobné, že nadané dieťa túto informáciu bude zneužívať. Nadaní jedinci zväčša skrývajú svoje schopnosti, nehovoria o svojom nadaní, neradi vynikajú - najmä v mladšom veku. Je nepravdepodobné, že by sa na základe tejto informácie chceli napríklad vyvyšovať nad ostatnými.
• Táto informácia mu pomôže byť sebavedomejším v bežných situáciách.
• Vďaka tejto vedomosti je pravdepodobnejšie, že si nájde priateľov (v dospievajúcom veku aj partnerov) sebe podobných a môže sa viac socializovať.
• Ak si netrúfate vy sami, nájdite vo svojom okolí niekoho, kto to bude vedieť s dieťaťom príjemne odkomunikovať - aj v prípade psychológa je potrebné, aby problematiku nadaných poznal na veľmi dobrej úrovni. V tomto vám vie veľmi dobre napomôcť kniha Moniky Stehlíkovej - Nadané dieťa. V danej knihe je dokonca posledná kapitola venovaná priamo detskému publiku.